Izolácia, odlúčenie, samota, strach, úzkosť, bezmocnosť či strata…pocity a vyjadrenia, ktoré som počúvala po zdvihnutí mobilu, čítala v správach na messengeri a FB stránke. Len pár dní, necelý týždeň a život mnohých ľudí sa zatriasol, stabilita a istoty, ktoré tvorili každodennú realitu sa zakolísali.

Ako arteterapeutka sa stretávam s mojimi klientmi v ateliéri, či v špeciálnych zariadeniach. Oni požiadajú o pomoc. Aktívne vyhľadajú miesto úľavy. Obyčajne sú v situácii, ktorú sami nedokážu pochopiť, vidieť s prehľadom, pomôcť si sami. Avšak v dňoch, keď sa destabilizoval pocit bezpečia pre masy ľudí po celom svete i tých, ktorí, bežne statočne a úspešne riešia svoje „problémy“, sa úplne prirodzene „aktivovala“ i účasť arteterapeutov.

Svoju výzvu na FB Arteterapia a Canisterapia som vytvorila pre arteterapeutický proces bez fyzického kontaktu. Ten je však pre úspešnú prácu terapeuta kľúčový. Tak, ako pocit bezpečia a dôvery. Problém? Nie, učíme to aj svojich klientov….pracujeme s tým, čo máme. Dôverujeme životu a procesu, ktorý sa pred nami otvára. Ponúkla som bezpečné podmienky pre uverejnenie a zdieľanie diela, možnosti vypočutia, dialógu, zdieľania myšlienok a pocitov v elektronických správach. Hotovo. Virtuálny arteateliér je otvorený. Pre kohokoľvek, kto pocíti potrebu sa zúčastniť.

Zadanie: Vytvor dielo na tému “ klietka“. Použi výtvarné techniky, modeluj z čohokoľvek, poskladaj, napíš báseň, príbeh….video.

Účasť:  Svoje diela posielali muži i ženy. Mnohé sa stali súčasťou ďalšieho osobného arteprocesu len medzi nimi a mnou. Niekto poskytol dielo a myšlienku pre verejné zdieľanie iní zažili intímnosť vlastného vyjadrenia v tvorivom procese a chceli ju uchovať.

Spätná väzba: Ľudia reagovali spontánne na výzvu. V danej prežívanej realite ocenili možnosť výtvarne sa prejaviť dokonca aj tí, ktorí naposledy maľovali v škole. A dokonca aj tí, ktorí mali „odpor“ k výtvarnej. Mnohí uvádzali spontánne nadšenie a uvoľnenie po tvorivom akte. Objavili sa osobné úvahy, ktoré čakali na svoje vyjadrenie niekoľko rokov, ale v kole povinností a stresu sa nenašiel priestor. Z nezodpovedaných otázok vyplynuli odpovede. Téma “ klietka“ ich inšpirovala. V prvotných negatívnych významoch sa „prepracovali“ k pozitívnemu náhľadu, či k zmene uhla pohľadu. Vďaka zážitku pri tvorbe a jeho pôsobení po tvorbe ešte niekoľko dní, objavili iný spôsob uvažovania o sebe i vonkajšom dianí.

Záver: Umenie a schopnosť človeka tvoriť sú bezpochyby účinným záchranným lanom, liekom, kompasom práve v čase biedy a krízy. Je jedno akej. Ekonomickej, spoločenskej, morálnej, zdravotnej….osobnej alebo krízy spoločenstva. Avšak bez zastavenia, konfrontácie a uvažovania….sú to len diela v galériách, produkt vlastnej aktivity, či pôžitku. Vlastná angažovanosť, úprimnosť, ktoré dovedú človeka skrze umenie do zážitku vnútorných svetov môže podporiť, či dokonca liečiť svet vonkajší. 

Sme arteterapeuti, tak pomáhame…